
Veľká noc je tu a neobišla ani známych hercov z Oteckov. Ako ju trávia oni?
Ozdobíme, no nie veľa a ozdobuje zásadne žena
Väčšinou tomu tak bolo a pravdepodobne aj bude. Ženy majú od prírody väčší cit pre estetiku a detail, preto ozdobovanie domácnosti padá väčšinou na ich ramená. „Zdobenie príbytku v čase sviatkov ma vo svojich rukách vždy moja žena. Určite ale nebude chýbať zajačik na dverách, maľované vajíčka v miske a ovešaná halúzka z vŕby s bahniatkami," prezradil s istotou seriálový otecko Braňo Deák.
Dominika Kavaschová sa s ozdobami veľmi „nepiple", má rada skromnú výzdobu, nie prehnanú. „Vždy si zdobím byt ale veľmi decentne. Povešiam maľované vajíčka po byte, do vázy si dám tulipány."
Sviatky budú nezvyčajné, no nenecháme sa tým znechutiť
Aspoň tak sa vyjadrila väčšina hercov, ktorých síce aktuálna situácia s karanténou neteší, no nechcú sa ňou nechať ovplyvniť. „Sviatky sa budem snažiť prežiť čo najprirodzenejšie, ako sa len v karanténe a bez najbližšej rodiny prežiť dá. Budem sa snažiť navariť, urobiť a nachystať to čo vždy, a dokonca mi kamoška má zohnať svätenú vodu, aby som si posvätila veľkonočnú pásku (takto sa to u nás na východe volá)," povedala herečka Jana Kovalčíková.
Pre Filipa Tůmu by boli sviatky iné aj bez karantény. „Veľkonočné sviatky budú pre nás iné podľa toho či bude karanténa alebo nie. Inými slovami, či s Hektorom vyšibeme Nelku a Lianku, alebo aj babky. Sviatky Veľkej noci sú najväčší kresťansky sviatok, vnímam ich ako celok, nielen ako šibačku."
Pre Natáliu Puklušovú podľa jej tvrdení sviatky iné ničím nebudú, práve naopak. „Veľká noc u nás, na východnom Slovensku, bude pravdepodobne taká, ako po iné roky. Sme doma celá rodina, z čoho sa veľmi teším, a tak budeme pripravovať spoločne naše tradičné rusínske jedlá. Syreček, paschu, maľované vajíčka, beliš, červenú repu, pečené jahniatko, šoldrinu (údené stehno). Jediné, čo sa zmení je, že konečne neprídu žiadny kúpači, takže mnohým dievčatám odľahne," dodala so smiechom.
Keď herci spomínajú...
Braňo Deák si spomína na Veľkú noc, ktorú zažil, keď bol mladý. „Raz sme sa vybrali s kamošmi šibať naše spolužiačky zo základnej školy a aby sme ich stihli všetky vyšibať do obeda, kamarát požičal od otca malotraktor. No a keďže nám pri každej návšteve otcovia spolužiačok za náprstok uliali, ku koncu dňa sme boli už pekne unavení, ale spokojní že sme to stihli. Cesta domov bola trochu náročnejšia, ale na vlečke panovala všeobecná veselosť z dobre načasovanej šibačky. Plní dobrôt, pálenky a pocitu z dobre vykonanej práce sme to s malotraktorom namiesto garáže nechtiac zapichli do odvodňovacieho kanála. Nikomu sa nič nestalo, lebo priemerná rýchlosť malotraktoru je, našťastie, asi 2 km za hodinu."
Anička Rakovská si odniesla z Veľkej noci tiež nezabudnuteľný zážitok a ponaučenie zároveň: „Otras mozgu pri šibačke na Orave. Niekedy sa utekať neoplatí, najmä keď je vonku poľadovica."