Otvorila ťažkú tému o temných zákutiach profesionálneho športu.
Kedysi bola vrcholová športovkyňa, no svoju životnú vášeň pred rokmi zavesila na klinec. Televízna nevesta Mirka Hriňáková sa od štyroch rokov venovala krasokorčuľovaniu. Tvrdí, že tento krásny šport v sebe skrýva aj temné stránky. Nútené chudnutie a nereálne požiadavky trénerov jej spôsobili traumy, s ktorými zápasí dodnes.
Mirka mala odmalička trénerku z Košíc. Keď začala v krasokorčuľovaní napredovať, začala trénovať aj mimo Slovenska. Tlak na to, koľko váži, začala pociťovať práve tam. Vtedy mala 12 rokov. „Sedem až osem rokov to bolo len o tom, koľko vážim, koľko som schudla, čo som zjedla, kto má aký zadok, každý deň váženie,“ hovorí v reportáži Mirka.
Bývalá športovkyňa sa v tom období dostala až do takého stavu, že zo strachu z váženia pred tréningom bola schopná zjesť maximálne jedno jablko za deň.
„Mladé športovkyne veľmi často jedia oveľa menej, ako ich šport potrebuje, a tým pádom sú naozaj chronicky podvyživené. Jedno jablko dokáže športovec spáliť za 10 až 15 minút,“ hovorí lekár a výživový špecialista Boris Bajer.
V tom období Mirka dokonca stratila menštruáciu. „Vtedy mi môj tréner povedal, že to je v poriadku, že to nevadí. Vtedy ešte aj moja mama mu povedala, že strašne málo jem, pričom som mávala štyri až päť tréningov za deň a on jej na to povedal, že čím menej, tým je to lepšie,“ šokuje bývalá krasokorčuliarka.
„Pre mňa je jednoznačne zrkadlom mladej ženy športovkyne, keď stratí menštruáciu. Značí to to, že telo nefunguje optimálne a najčastejšie je podvyživené,“ vysvetľuje lekár.
Tlak od trénerov sa presunul aj na rodičov. „Tréner im rozprával, že kým nebudem mať o niekoľko kíl menej, nebudem sa zlepšovať a oni, samozrejme, chceli to najlepšie pre mňa a nechali sa tým ‚zmagoriť,‘“ hovorí Mirka.
„Rodič potom možno vôbec nevidí, že to dieťa takmer vôbec neje, preto je veľmi dôležité, aby športovec mal okolo seba aj tím odborníkov, akými sú napríklad mentálny kouč alebo odborník na zdravú výživu,“ hovorí trénerka krasokorčuľovania Katarína Gáboríková.
Podľa nej pôvodné krasokorčuľovanie zrazu vymizlo. „Nahradili ho mladučké vychudnuté dievčatká, ktoré však vydržali maximálne dve sezóny pri tej maximálnej výkonnosti a potom skončili,“ dodala.
Mirka dnes cíti, že ju bolia kĺby a myslí si, že je to nedostatočnou výživou počas nadmerného športovania, ktoré má za sebou.
„Ak sú mladé športovkyne podvyživené, tak môžu mať vyššie riziko ochorenia kĺbov. Môžu to byť problémy s trávením, ktoré môžu byť dlhodobé a nebudú vedieť nájsť nejakú logickú príčinu, prečo sa to deje. Môže byť problém s pamäťou, so srdcovocievnym aparátom ešte predtým, ako by sme to očakávali,“ dáva jej za pravdu lekár Boris Bajer.
Pri každom nástupe na ľadovú plochu tak Mirka v hlave neriešila výkon, ale svoju váhu. Nezvládala to mentálne a ani fyzicky. S krasokorčuľovaním tak skončila. Dnes však trénuje malé dievčatá, ktorým sa chce venovať aj po výživovej a mentálnej stránke s pomocou odborníkov.