Adam zo Survivora neváhal a šiel pomáhať na Ukrajinu. Prehovoril o tom, čo videl

Jeho odkaz ľuďom je jasný.

Adamovi Raiterovi sa nepodarilo udržať v šou Survivor. Nie každému sadla jeho povaha a ostatným v kmeni Azua sa nepáčilo, akú hru rozohral. Adam sa vrátil do svojho bežného života a k práci truhlára, ale aktuálna situácia na Ukrajine, ktorú vojensky napadlo Rusko, ho nenechala chladným.

Sadol do auta, naložil ho humanitárnou pomocou a odcestoval na Ukrajinu. Len po ukrajinskej zemi najazdil dvetisíc kilometrov, kde pomohol aj s odvozom 19 žien a detí cez hranice do bezpečia. Na Instagrame hlbšie vysvetlil, prečo sa rozhodol podniknúť cestu na Ukrajinu.

„Už dlho ma trápila myšlienka toho, ako pristupujeme k migrácii ľudí a ľudí postihnutých vojnou, že každý, kto sa dostane to takéhoto problému, potrebuje pomoc a že ho v tom predsa nemôžeme za žiadnu cenu nechať. Ani za predpokladu, že so slušnými ľuďmi, ktorí sa rozhodli prekonať tisíce kilometrov s malými deťmi, a tým si zachrániť život, príde aj malá časť neprispôsobivých, vďaka ktorým im mnohí dajú nálepku ‚čmoudi‘,” napísal Adam.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Adam Raiter (@raiteradam)

Zdroj: Instagram/raiteradam

„Nezabúdajte, že my ich máme tiež, či je to nevyzretý fanúšik futbalu, ktorý hádže delobuchy a zničí, čo mu príde do cesty, alebo len týpek, čo ti niečo ukradol. Tak, prosím, nezabúdajme na to, že aj ty sa môže v takejto situácii veľmi rýchlo stať tým nežiaducim,” zdôraznil bývalý účastník Survivora.

Počas toho, ako prevážal humanitárnu pomoc či ľudí utekajúcich pred vojnou, sa sám ocitol na miestach, kde mu pri namierených kalašnikovoch nebolo všetko jedno. „Na takýchto miestach dostáva slovo STRACH úplne iný rozmer, než ho my tu poznáme. Ocitol som sa na miestach, kde som prvýkrát pocítil, aké to je mať strach, že zomriem. Miesto, kde ma oblieval studený pot a pri spánku budila siréna signalizujúca útok. Jednoducho na miestach, kde by som nedokázal byť ani deň, nieto tam žiť, a to hovorím o miestach, ktoré boli vzdialené asi 30 kilometrov od najbližšieho pozemného konfliktu,” napísal.

Podľa neho je správne pomôcť, ale to najviac, čo môžeme ľuďom žijúcim na takýchto miestach poskytnúť, je hlavne bezpečie a pomôcť im zaistiť základné životné potreby.