
Najkrajšie československé snímky, ktoré vás nenechajú chladnými.
Sedemnásty november bude navždy významným sviatkom v histórii Slovenska. V tento deň sme si vyštrngali slobodu. Vďaka Nežnej revolúcii sa zo Slovenska stala demokratická krajina. Otvorili sa hranici a náš národ už nikto netrestal za iný názor. Socializmus v Slovákoch vyvoláva zlé spomienky. Zároveň si ale mnohí zaspomínajú na svoje detstvo, dospievanie, školu, miesta, kam sa chodili zabávať. Spomienky môžu oživiť aj skvelé československé filmy na Voyo.
Zahlasujte na konci článku, ktorý film je váš najobľúbenejší.
Učiteľka
To, ako to fungovalo v socialistickom školskom systéme viete možno od svojich rodičov a prarodičov. Určite sa ich spomienky zhodujú s dejom filmu Učiteľka. Hlavnú úlohu vo filme stvárnila skvelá Zuzana Mauréry.
Zdanlivo empatická a láskavá učiteľka manipuluje prostredníctvom svojich žiakov ich rodičov za účelom osobného obohatenia. Či už v podobe materiálnych výhod alebo dokonca vidiny milostného pomeru. Z obavy o prospech svojich milovaných detí väčšina rodičov učiteľke podľahne a poskytuje jej najrôznejšie služby, darčeky a pozornosti. Ako to však vyzerá, keď sa nájdu rodiny, ktoré sa rozhodnú učiteľke vzoprieť?
Príbeh Učiteľky sa odohráva v roku 1983. V jednej predmestskej základnej škole sa stretáva riaditeľka s rodičmi detí jednej z tried. Hľadá spolu s nimi spôsob, ako sa zbaviť učiteľky, bezdetnej vdovy po vysokom armádnom dôstojníkovi. Z priebehu rodičovskej schôdzky postupne vyplynie, akým spôsobom si učiteľka podrobuje rodiny svojich žiakov a manipuluje celým okolím.
Občiansky preukaz
Dospievanie v socializme dokonale zmapovala trpká komédia režiséra Ondřeja Trojana Občiansky preukaz, ktorá sleduje osudy štvorice dospievajúcich chlapcov, ich priateľov, rodičov a lások, od momentu kedy dostanú občiansky preukaz až po obdobie kedy sa chcú vyhnúť vojne a získať modrú knižku.
Petr, Aleš, Popelka a Míťa dospievajú v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, v dobe, kedy vyjsť na ulicu bez občianskeho preukazu znamenalo koledovať si o problém a kedy bola povinná vojenská služba pre mnohých tým najväčším strašiakom. Každý po svojom, ale aj spoločne sa snažia nestratiť v totalitnom štáte zdravý rozum a zmysel pre humor, ale rovnako aj nedráždiť režim. Prežívajú spoločne mnoho chvíľ, niektoré sú úsmevné, s nádychom absurdnej grotesky, iné dramatické a niektoré fatálne.
Báječná léta pod psa
Film Báječná léta pod psa zachytáva, ako sa zmenila spoločnosť a fungovanie rodín po tom, ako uvoľnenú atmosféru v krajine narušila okupácia Československa. Ide o úsmevné rozprávanie Kvida o tom, ako sa narodil, krotil otecka, zbožňoval mamičku, zamiloval sa a nakoniec aj počal dieťa. V čase keď pojmy Československo a normalizácia neboli históriou.
V uvoľnených šesťdesiatych rokoch mladí dychtivo nasávali zmenenú klímu, a preto nie je náhodné, že budúci úspešný spisovateľ sa narodí sympatickým manželom Vítekovcom práve v divadle počas predstavenia Čakanie na Godota. Okupácia Československa urobila škrt cez rozpočet nielen obom národom, ale aj naším hrdinom, ktorí sa museli odsťahovať z Prahy na vidiek, aby sa pokúsili slušne prežiť neslušnú dobu. Ale ako?
Aleš Vítek sa musí zapojiť do pokorujúcej hry na angažovanie, ak sa chce dostať k normálnemu bývaniu. Nomenklatúrny riaditeľ Šperk mu ide systematicky "po krku". Aleš neujde známej dileme - prispôsobiť sa lži a získať drobné výhody alebo zostať sám sebou a vystaviť rodinu ústrkom?
Zmätky dospelých i svoje vlastné s iróniou registruje malý Kvido, ktorý sa neskôr spolu s mamou pokúšajú nájsť recept na otcovu dlhotrvajúcu skľúčenosť. Jediná návšteva disidentského suseda im totiž všetkým značne skomplikovala život. Príbeh našich hrdinov síce nekončí tragicky, celkom normálne sa dočkajú nežnej revolúcie, ale horkosť prežitého v nich navždy zostane.
eŠteBák
Film Eštebák je autentickým prienikom do doby, ktorá významným spôsobom ovplyvnila našu novodobú históriu. Odohráva sa v čase okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy a následnom období zmien v spoločnosti. Nahliada do života jednej generácie v priebehu šiestich rokov (1968 – 1974).
Príbeh filmu vychádza zo skutočného osudu občana ČSSR, evidovaného v archíve Ústavu pamäti národa v Bratislave, rádioamatéra, ktorý pracoval ako letecký dispečer a operátor zväzarmovského letiska. Ako civilného zamestnanca, označeného previerkami ako dôveryhodnú osobu, ho prevelili z letiska na Ministerstvo vnútra, priamo na oddelenie odposluchov. Stal sa z neho eštebák, zberateľ prvotného materiálu, donášač - kandidát na spoluprácu.
V procese, interne nazývanom opantávanie, si začínajú velitelia nič netušiaceho pracovníka pripútavať formou poskytovania materiálnych výhod. Dôverník získava byt, zariadenie, pracovnú pozíciu. Na ceste nahor však spoznáva aj opačnú stranu kariéry. Zisťuje, že tajné služby na neho stále zbierajú materiály...
Vo chvíli, keď si hrdina začína myslieť, že neobstál, je stratený a očakáva trest, paradoxne prichádza jeho povýšenie. V lete roku 1974 vznikol špecializovaný útvar. XII. Zbor národnej bezpečnosti na boj s vnútorným nepriateľom. Náš protagonista dostáva ponuku závratného postupu. Je na ňom ako sa rozhodne.
Havel
Čo by ste obetovali pre pravdu a lásku? Film Havel sa odohráva medzi rokmi 1968 a 1989 a zachytáva dlhú cestu a premenu hlavného hrdinu od ľahkovážneho a úspešného dramatika šesťdesiatych rokov, cez bojovníka za ľudské práva v rokoch sedemdesiatych až po vedúcu osobnosť zamatovej revolúcie a celosvetovú ikonu.
Životopisný film Havel prináša príbeh jednej z najvýraznejších postáv česko-slovenskej histórie z disidentského obdobia, keď ešte Václav Havel nebol slávnou osobnosťou. Film sa sústredí na Havlov búrlivý osobný život, ktorému dominuje boj za pravdu a správnu vec, prenasledovanie, väzenie, ale aj milostné aféry, pochybnosti o sebe samom a humor. V centre všetkého však stojí atypický, no o to silnejší vzťah s manželkou Olgou.
Dej filmu sa odohráva medzi rokmi 1968 a 1989 a zachytáva premenu hlavného hrdinu od ľahkovážneho, úspešného dramatika zo šesťdesiatych rokov cez bojovníka za ľudské práva v rokoch sedemdesiatych až po väzňa a potom aj vodcovskú osobnosť nežnej revolúcie v roku 1989. Dejiny sú ale až v druhom pláne, dráma Havel ponúka predovšetkým veľký, vzrušujúci a málo známy príbeh osobnosti svetového významu.
Kolja
Blíži sa rok 1989. Bývalý člen filharmónie Louka sa živí hraním v krematóriu. Fingovanou svadbou príde síce k peniazom, ale tiež "vyžení" päťročného Kolju, ktorý hovorí iba po rusky...
Láskavá komédia Kolja je o mužovi, ktorý sa domnieval, že už nemôže byť horšie a netušil, že práve prežíva najkrajšie chvíle svojho života. Františkovi už prešediveli fúzy. Kolja ešte nedosiahol školský vek a stretli sa vďaka tragikomickej životnej situácii. Tí dvaja zostali nakoniec sami. Starý mládenec a chlapec, ktorí si navzájom nerozumejú a to vo všetkých smeroch. Čaká ich dlhá a zložitá cesta za úsmevom a láskou...
Pelíšky
Snímka Pelíšky je o rodičoch, deťoch, trapasoch, bolestiach a bremenách, ale aj o dobe, v ktorej sa neroztápali len umelohmotné lyžičky v káve...
Otec Šebek (Miroslav Donutil) je prostoduchý, ale dobrácky dôstojník z povolania, je zástancom panujúceho režimu a rovnako vehementne obhajuje aj vlastnú neomylnosť v úlohe hlavy rodiny. Otec Kraus (Jiří Kodet), ktorý má za sebou trpkú vojnovú skúsenosť, je naopak zarytý opozičník. Aj on je však presvedčený, že má vždy pravdu. Preto sa nemožno čudovať, že sa títo muži nemajú v láske.
Ich deti - gymnazista Michal (Michael Beran) a jeho pekná spolužiačka Jindřiška (Kristýna Nováková) – však spolu vychádzajú celkom dobre. Najmä Michal by bol veľmi rád, keby si ho Jindřiška viac všímala. Ona však dáva prednosť samoľúbemu spolužiakovi Elienovi (Ondřej Brousek), ktorého rodičia sú dobre situovaní, pretože pracujú v diplomatických službách.
V oboch rodinách sa striedajú rodinné návštevy, oslavujú sa Vianoce, svadba i nečakaný pohreb. Mládež zatiaľ pokukuje po lákadlách kapitalistického sveta a snaží sa žiť svoj vlastný, na rodičovských autoritách nezávislý život. V súkromí rodinných „pelíškov“ sa tak odohrávajú malé drámy názorov a vzťahov, ktorým nechýba humor, rozprávačská elegancia, dobre vypointované situácie a vynikajúci dialóg...
Pupendo
Komédia odkrývajúca banalitu i bezvýchodiskovosť, iróniu, smiech i prázdnotu každodenného života v reálnom socializme.
Chcete vedieť čosi viac o tradičnom obraze života v socialistickom Československu? Snímka Pupendo vás prenesie do šedivých osemdesiatych rokov minulého storočia, kedy život plynul pomalšie, ako v nehybných vodách maďarského Balatonu. Dve rodiny prežívajú dobu totality, plnú podivností a paradoxov, jedna v nemilosti režime, druhá v urputnej snahe uchovať si jeho priazeň.
Výtvarník Bedřich Mára (Boleslav Polívka), ústredná postava filmu, pred rokmi musel z politických dôvodov opustiť miesto na pražskej Akadémii a spolu so svojou ženou keramičkou (Eva Holubová) žije na periférii záujmu a lukratívnych zákaziek. To rodina riaditeľa základnej školy (Jaroslav Dušek) a jeho ambicióznej ženy (Vilma Cibulková) bez problémov prepláva úskaliami doby s typickou pretvárkou aj klamstvom.
Popri generácii rodičov, odsúdených na každodenné pachtenie sa, je tu aj generácia dorastajúcich detí, ktorá neverí v akúkoľvek zmenu a čas ubíja snívaním o spoločnom úniku za hranice všedných dní...
Šakalí léta
Píše sa rok 1959. Svet dejvickej pouličnej partie zmení príchod mladého rokenrolového chuligána Bejbyho. Aj vďaka nemu mladá pražská partia zacíti vôňu slobody, nezávislosti, nádeje a lásky a to všetko v rytme bláznivého rokenrolu..
Úspešná muzikálová komédia Šakalí léta je o slobode, nezávislosti, červenej hviezde a rokenrole. Píše sa rok 1959. Bola to doba chudoby a politického temna. Čas, kedy sa rodiny prvýkrát schádzali pred televíznou obrazovkou, kedy deti zbierali balíčky od amerických cigariet a keď mnohí hľadali únik zo socialistickej prítomnosti. Keď jedného letného dňa príde do pokojného malomestského života pražských Dejvíc výstredný mladík hovoriaci si Bejby, neprivezie so sebou len gitaru a farebné košele, ale aj rokenrolovú revolúciu. Nečakane tak zasiahne do života niekoľkých miestnych mladých ľudí.
Tankový prapor
Film Tankový prapor začína vo vojenskom výcvikovom priestore, kde Danny Smiřický (Lukáš Vaculík) vo chvíľach voľna sníva o svojej neprístupnej pražskej priateľke Lizetke (Ivana Velichová). Relatívny pokoj zavčas rána naruší príchod obávaného majora Borovičku (Roman Skamene), ktorý dá lekciu najskôr veliteľovi tankového oddielu, kapitánovi Matkovi (Vítězslav Jandák), potom ostatným dôstojníkom a vojakom.
Jediný, kto si vyslúži pochvalu je Danny poverený majorom Borovičkom a novým snaživým poručíkom Prouzom (Martin Zounar) organizáciou Fučíkovho odznaku. Vojakom sa samozrejme nechce, preto musí zasiahnuť kapitán Matka, po ktorého napomenutí je síce účasť hojná, výsledky sú však viac ako žalostné...
Na skúškach dôstojníkov a ich manželiek Dannyho zaujme sympatická Janinka (Simona Chytrová), manželka náčelníka štábu nadporučíka Pinkasa (Jiří Kodeš). Po skúškach ju odprevadí domov a po romantickom rozhovore sa s ňou pomiluje. V priebehu Dannyho služby v posádkovej väznici dôjde k problémom. Na potrestanie však nie je čas, pretože oddiel sa pripravuje na významnú udalosť, ktorou je príchod sovietskeho poradcu, plukovníka Nikitičenka.
Praktická ukážka pripravenosti oddielu skončí pohromou, keď krátkozraký rotný Maňas (Stanislav Aubrecht) začne z tanku páliť rovno na tribúnu, kde popíja vodku dôstojnícky zbor...