Advokát týraných žien: Najväčší problém nie sú zákony, ale ľahostajnosť a neochota spoločnosti
Publikované
| FOTO: Profimedia.sk
Pomoc existuje, len treba o ňu požiadať.
Téma domáceho násilia sa opäť dostala do centra pozornosti po tom, ako influencerka Ráchel Karnižová prehovorila o tom, ako ju týral jej priateľ Tomy Kotty. Známy raper, tanečník a moderátor sa po tom, ako celé Slovensko uvidelo nepriestrelné dôkazy, priznal, verejne sa ospravedlnil a nastúpil na liečenie. Po Ráchel sa však ozvala aj jeho ďalšia bývalá priateľka a ozvali sa iné ženy, ktoré opísali svoje príbehy s expriateľmi. Nejedna z obetí domáceho násilia bola sklamaná postupom polície.
Aká je situácia na Slovensku? Ako sa obeť domáceho násilia dostane k reálnej pomoci a čo môže zmeniť naša spoločnosť? Rozprávali sme sa o tom s advokátom Matúšom Kanisom, ktorý dlhodobo pracuje s obeťami domáceho násilia.
Ako by mala vyzerať pomoc týranej osobe? „Ideálne by to malo vyzerať tak, že žena príde do tzv. One stop centra, kde nájde všetky druhy pomoci - od lekárskej, cez sociálnu, psychologickú až po právnu, pričom je jej umožnené podať priamo na takomto mieste (obyčajne v nemocnici) dislokovanej policajnej jednotke trestné oznámenie. Takéto centrá existujú bežne v zahraničí a pomáhajú ženám nielen pri domácom násilí, ale aj pri rôznych typoch sexualizovaného násilia,“ povedal advokát Matúš Kanis.
Na Slovensku už druhý rok funguje v každom krajskom meste Intervenčné centrum na pomoc obetiam domáceho násilia, ktoré spolupracuje s miestnymi zložkami polície pri vykázaní násilníkov z obydlia. Ak obeť domáceho násilia zavolá na linku 158, na miesto príde policajná hliadka.
„V ideálnom prípade polícia po príjazde na miesto a zistení skutkového stavu vykáže násilníka na 14 dní z obydlia a zakáže mu zároveň približovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť 50 metrov. Polícia by mala poučiť ohrozenú osobu o existencii Intervenčného centra, ktoré obeti poskytuje bezplatnú psychologičku a právnu pomoc a tiež bezplatnú pomoc a sprevádzanie sociálnou pracovníčkou. Následne je polícia v zmysle zákona o policajnom zbore povinná do 24 hodín elektronicky informovať Intervenčné centrum, že prišlo k vykázaniu a zároveň zašle Intervenčnému centru úradný záznam o vykázaní,“ vysvetlil Kanis.
Centrum je povinné kontaktovať ohrozenú osobu do 72 hodín a ponúknuť jej vyššie spomenuté bezplatné služby. V prípade, že ohrozená osoba súhlasí s podaním návrhu na nariadenie Neodkladného opatrenia na príslušný okresný súd, Intervenčné centrum takýto návrh bezplatne spíše a podá, čím sa automaticky predlžuje vykázanie a zákaz priblíženia až do rozhodnutia súdu o podanom návrhu.
Pomoc existuje, len o ňu treba požiadať
„V našom Intervenčnom centre pre Trnavský kraj máme zatiaľ stopercentnú úspešnosť takto podaných návrhov. Preto by som chcel určite všetky ženy, ktoré zažívajú domáce násilie povzbudiť, aby som Intervenčné centrá kontaktovali. Kontakty nájdu napríklad www.pomocpreobete.gov.sk. Chcel by som zároveň ubezpečiť všetkých, ktorí doma zažívajú násilie, že každá situácia má riešenie, či už je to bývanie, financie, starostlivosť o maloleté deti, rozvod a podobne. Je potrebné len o pomoc požiadať,“ hovorí advokát.
Advokát neodporúča podávať trestné oznámenie na obvodnom oddelení
„Určite veľmi neodporúčam podávať trestné oznámenie o domácom násilí (týranie blízkej osoby a zverenej osoby) na obvodnom oddelení. Ak je to možné, oslovte najskôr Intervenčné centrum, ktoré vám pomôže spísať kvalifikované trestné oznámenie, ktoré podá priamo na príslušnú okresnú prokuratúru. V prípade podávania trestného oznámenia na obvodnom oddelení máme veľmi zlé skúsenosti po celom Slovensku, že je oznámenie prijímané ako oznámenie o priestupku, čo, samozrejme, nijako situáciu človeka zažívajúceho násilie nerieši, skôr naopak, povzbudzuje násilníka tým, že sa cíti beztrestný,“ vysvetlil Matúš Kanis.
Aká je advokátova skúsenosť z praxe? „Realita je taká, že stále prekonávame nezmyslené mýty o domácom násilí, že si žena za násilie môže sama. Prečo neušla, prečo násilníka neudala a podobne. Je potrebné si uvedomiť, že nikto nevieme, ako by sme v takejto situácii reagovali a nemáme právo súdiť ženu, ktorá si doma zažíva násilie. Nemáme právo súdiť jej reakcie, ktoré akokoľvek môžu byť zvláštne, môžu byť výsledkom reakcie na stres, prípadne už posttraumatickej stresovej poruchy, spôsobenej násilným konaním páchateľa. Keď vidíme, že v našom okolí je niekto obeťou násilie, nesúďme ho, neposielajme ho na políciu. Skúsme skôr ponúknuť našu podporu, pochopenie a v prípade, že obeť chce, tak aj našu pomoc. Často stačí dať vedieť, že sme tu a keby sa niečo stalo, môže kedykoľvek zazvoniť pri dverách a poskytnete jej a jej deťom útočisko, odkiaľ môže zavolať políciu. Ak je to možné, nevolajme políciu bez vedomia a súhlasu obete, môžeme jej tým uškodiť. Skúste si dohodnúť nejaké znamenie,“ radí Kanis.
Najväčším problémom je ľahostajnosť ľudí
Podľa advokáta by zákony mohli byť lepšie, ale nie sú najväčším problémom. „Tým je samotná spoločnosť a jej ľahostajnosť, bagatelizácia, neschopnosť a neochota hľadať vinníka tam, kde naozaj je. Nikto si nezaslúži zažívať doma násilie a každý má právo žiť v bezpečí a pokojne. Aj pod týmto článkom, ak bude diskusia, budú určite vypisovať rôzni ochrancovia mužov, tradičných rodín a podobne. Je však podstatné si uvedomiť, že pre každé dieťa je lepšie vyrastať v neúplnej rodine bez násilia, ako v tradičnej – úplnej rodine, kde každý večer zažíva fyzické násilie, urážky alebo ponižovanie či nejakú formu sexualizovaného násilia. Aby sa reality zmenila a bola bližšie ideálu, je potrebné, aby sa zmenila celá spoločnosť. To dosiahneme iba tým, že budeme vzdelávať jednak odbornú verejnosť, ale aj celú spoločnosť, počnúc našimi deťmi v školách a škôlkach,“ dodal advokát.
Najnovšie videá
