Prehovorila o tom, aké polená im hádže spoločnosť a štát pod nohy.
Pred pár rokmi Alena Srnčíková s manželom čakali na svojho syna v aute. Rodina sa chystala navštíviť babičku. Keď Alena uvidela, ako prišiel jej syn vymódený a upravený, položila mu otázku: „Kto vlastne si?“. Aj takto sa dá veľmi skratkovito opísať, kedy si dnes už Charlotte uvedomila, že nie je muž a započala svoju tranzíciu. Viac o tom, čím prechádza a o tom, ako transrodovým ľuďom sťažuje život samotný štát, nám porozprávala aj so svojou mamou Alenou v Teleráne.
To, že Charlotte nie je typický chlapec, si všímali jej rodičia odmalička. Vždy mala jemné črty, blonďavé vlasy, rada sa štýlovo a pestrofarebne obliekala. „Ono sa to viac ukázalo v puberte, keď už posúvala hranice obliekania. Ona spájala veci, šaty s nohavicami atď., čiže tam už to bolo zjavnejšie a myslím, že to bolo v roku 2019, keď sme boli na dovolenke v Chorvátsku a teraz keď sa spätne pozriem na tie fotky, tak vtedy to už bolo do oka bijúce,“ povedala Alena Srnčíková.
Alene veľakrát prebehla hlavou myšlienka, či jej syn nie je ženou. Priznala, že to nechcela, ale len z jedného jediného dôvodu. Uvedomuje si, že v tejto krajine a spoločnosti rozhodne neprevládajú priaznivé nálady a neponúkajú sa ani kvalitné riešenia, ktoré by ľuďom prechádzajúcim tranzíciou uľahčili život a zabezpečili im rovnaké práva, aké majú všetci.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Stále som to kdesi vzadu potláčala, ale povedala som si, že keď mi to bude chcieť Charlotte povedať, tak mi to povie,“ dodala Alena. A tak sa aj stalo. Jedného dňa si Charlotte skúsila predstaviť samu seba ako dospelého muža s bradou v úlohe hlavy rodiny a rozplakala sa. Uvedomila si, že toto nie je ona a ani to tak nechce. Jej rodičia ju naplno prijali takú, aká je a stále ju rovnako milujú.
Sú to práve otcovia, ktorí obvykle ťažšie prijímajú rozhodnutia svojich detí, ale u Charlotte to tak nebolo. „Muži to spracovávajú tak v tichu, čiže musel si to nechať tak v sebe ‚prehniť‘, ak to tak môžem povedať. Ale vzal to úplne super, teraz som jeho princezná a ja som úplne šťastná,“ povedala Charlotte.
Bez okolkov ju prijala aj jej babička, ktorá má viac ako 80 rokov. Povedala jej: „Bolo to moje vnúča, je to moje vnúča a aj bude!“ Charlotte sama priznala, že babičku berie ako svoju druhú mamu.
Brunetka, ktorá sa otvorene angažuje v spoločnosti a zasadzuje sa za rovnaké práva transrodových ľudí, ozrejmila, čím si musí prechádzať človek, ktorý chce prejsť tranzíciou.
„Poviem to veľmi zjednodušene. Čo sa týka medicínskej tranzície, je potrebné navštevovať psychiatria. Niekto chodí štyrikrát, niekto päťkrát. Závisí od človeka. Psychiater musí vydať sprievodný list na endokrinologické, genetické a psychodiagnostické vyšetrenie, čiže človek prejde viacerými odborníkmi. Nie je to tak, že človek si zmyslí a zo dňa na deň je na hormonálnej substitučnej terapii. Je to dlhý proces. Ja som si prešla všetkým vyšetreniami za rok, čo je ešte veľmi krátka doba. Následne som nastúpila na hormonálnu liečbu a momentálne riešim právnu tranzíciu,“ vysvetlila Charlotte.
Právna tranzícia zahŕňa zmenu rodného čísla, rodného listu a všetkých dokladov. A tu nastáva ten najväčší problém. „Momentálne to stojí, pretože som poslala jednu žiadosť, bola som ju podať na matrike. Tá mi bola zamietnutá. Odvolávali sa na to, že nemám podstúpený kastračný zákrok,“ povedala Charlotte. „Je to protiústavné,“ dodala jej mama Alena.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
K druhej žiadosti, ktorú podávala 7. marca, doteraz nedostala vyjadrenie a pritom je to viac ako 30 dní. Druhú žiadosť podávala v čase, kedy platilo usmernenie podpísaného ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským. To podpísal ešte pred svojím odchodom z funkcie. „Usmernenie bolo prijaté ešte minulý rok a po šiestich týždňoch bolo zrušené a pred časom bolo znovu podpísané a už ho chcú znovu zrušiť a pritom ide len o to, aby sa zjednotili postupy tranzície, aby všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, všetci lekári postupovali rovnako pri tranzícii,“ vysvetlila Alena Srnčíková.
Zdôraznila, že na Slovensku nie je dostatočná zdravotná starostlivosť. Aktuálne je tu jedna psychiatrička a transrodoví ľudia cestujú po celej krajine, aby sa k nej dostali. Pre mnohých je to aj finančne náročné. „V podstate ide iba o zjednotenie postupov a tu je z toho stále politická téma a mala by byť odborná,“ dodala pani Srnčíková.
Zrušiť by sa mala aj možnosť zmeniť rodné číslo, čo by Charlotte ešte viac skomplikovalo život. Stále jej v dokladoch svieti mužské pohlavie a na základe toho sa bojí kamkoľvek cestovať, pretože nevie, čo by zažila pri hraničnej alebo letiskovej kontrole.