Malého Pavla adoptovali, po úteku z domu skončil ako dieťa na ulici a žobral na rožky

nit

Publikované 1. 10. 2023 | FOTO: VOYO

Po viac ako 30 rokoch hľadá svoju skutočnú rodinu.

Tridsaťštyriročný Pavel žil do dvoch v detskom domove v Mladej Boleslavi. O svojom pôvode sa dozvedel, keď mal päť rokov a odvtedy si neprestáva klásť otázku, kto sú moji biologickí rodičia. Jeho príbeh začína vo Větřní, čo je neďaleko Českého Krumlova. „To, že nepoznám svoju rodinu, ma trápi celý život. Už iba preto, že neviem, kto som, odkiaľ pochádzam, aký je môj pôvod,“ hovorí Pavel.

Jeho príbeh, tak, ako ho pozná on sám, sa začína písať príchodom do dojčenského ústavu a následne do detského domova. „Keď som bol v detskom domove, tak si vybavujem jednu spomienku, a to tú, že som od adoptívnej mamy dostal takú žabku na kľúčik a sedával som v kúte v herni a hral som sa s ňou. Tú žabku si v sebe nesiem celý život. Potom si veľa nepamätám a ani si nepamätám ten okamih, keď som bol už v novej rodine, ale obdobie, keď som tam bol sám, tak pozornosť novej mamy bola maximálna,“ opisuje svoje detstvo Pavel.

Po príchode sestry sa však situácia zásadne zmenila. „Maminka vedela, že si s otcom nerozumieme, snažila sa mi vynahradiť to, čo som nedostával od neho, ale aj tak som tým poznamenaný. Po narodení sestry som začal byť v jeho očiach v rodine navyše,“ dodal.

Pavel verí, že nájde svoju skutočnú rodinu  |  FOTO:  VOYO

Pre adoptívneho otca bol v rodine navyše

„Pamätám si, že som nemal raz dobre zložené topánky na chodbe a viem, že ma bil od chodby až do obývačky a v tej obývačke som bol už poriadne zbitý a nemalo to konca. Sestra práve sedela na pohovke s palcom v ruke a veľmi plakala. Nikdy mu neodpustím, že ma do života pripravil tak, že môže byť niekto zlý a že som v tom detstve veľa plakal,“ povedal.

Zlý vzťah s otcom vyústil v Pavlov útek z domu. Nemal kam ísť, a tak skončil na ulici. „Určite si pamätám z toho obdobia to, že sme veľa nocí prespali na lavičkách v parku a žobrali sme drobné na rožky. V tom období som spoznal aj drogy, ktorými som potlačoval všetku tú bolesť,“ vysvetlil mladý muž.

Po niekoľkých mesiacoch bez domova sa Pavel nakoniec dostal do detského diagnostického ústavu, kde sa vyučil za kuchára. Krátko po dosiahnutí plnoletosti sa oženil. Jeho prvé manželstvo však veľmi rýchlo skrachovalo. Pred dvomi rokmi však spoznal svoju terajšiu manželku, s ktorou má synčeka a je jeho veľkou oporou.

Podarili sa štábu nájsť jeho rodinu? Dozvedel sa, prečo ho mama nechala v nemocnici? Sledujte reláciu Ztracená rodina na Voyo.