Jej brat je jednou z najväčších legiend v dejinách slovenského futbalu. V Neapole sa zase zoznámila s jeho spoluhráčom a hviezdou z Uruguaja. Dnes sú manželmi a majú spolu troch synov.
Vzťahy medzi bratom a sestrou nemusia byť v detstve vždy najjednoduchšie. V prípade Michaely a bývalého dlhoročného kapitána slovenskej futbalovej reprezentácie Mareka Hamšíka to však bolo inak.
„Boli sme takí dvaja parťáci. Najkrajšie spomienky mám na to, ako sme sa vždy hrávali,“ rozhovorila sa Michaela pre TVNOVINY.sk.
Spomína, ako sa detská izba premenila na priestor, kde sa hral basketbal či volejbal. Pri hokeji musela vždy stáť v bráne. Niet tak divu, že pri otázke na to, aký bol Marek brat, Miška odpovedá jednoznačne: „V prvom rade športovo založený.“
Netrvalo dlho a z detskej izby sa Marek Hamšík presunul na štadión, ktorý dnes nesie meno Diega Maradonu. Práve tam sa Michaela spoznala s defenzívnym stredopoliarom Walterom Garganom. Nedávno oslávili trináste výročie svadby a majú spolu troch synov.
Neapol, Inter Miláno, Parma, opäť Neapol, mexické Monterrey, uruguajský Penarol a od minulého roka River Plate. To je cesta, ktorou si Michaela prešla po boku svojho manžela.
Niekto by možno neustále cestovanie a sťahovanie nezvládol, pre ňu to nie je nič nové. Koniec koncov, pochádza z futbalovej rodiny.
„Ja som tak vyrastala, je to úplne normálne. Samozrejme, že som s tým aj rátala, keď sme sa s Walterom dali dokopy. Keď si berieš futbalistu, musíš počítať so zmenami,“ hodnotí s nadhľadom.
Mala jedinú podmienku. Nešla by do Brazílie, a to najmä pre vysokú kriminalitu. Po európskom futbalovom dobrodružstve sa Walter Gargano síce vrátil do domovskej Južnej Ameriky, no Brazílii sa vyhol. S Michaelou strávili dva roky v Mexiku a teraz žijú už siedmy rok v jeho rodnom Uruguaji. Život v tejto krajine si pochvaľuje.
„V Uruguaji sú veľmi milí a priateľskí ľudia. Vo všetkom vám chcú pomáhať,“ priblížila.
V Uruguaji aj na juhu Talianska je futbal náboženstvom. K futbalistom, ktorých fanúšikovia považujú za bohov, sa však na ulici v juhoamerickej krajine správajú trochu inak.
„Je to národ, kde ľudia rešpektujú vaše súkromie. Ľudia vás spoznajú, pošuškávajú si, pozerajú sa a možno si vás z diaľky odfotia, ale sú dosť hanbliví,“ opísala.
Na Neapol má o niečo iné spomienky.
„Raz, keď sme s Walterom aj Marekom išli nakupovať, museli zatvoriť celý obchod s oblečením iba pre nás. Hrnuli sa tam húfy ľudí, ktoré museli vyviesť. Keď sme potom odchádzali, čakalo na nich dvoch vonku asi 300 ľudí,“ spomína.
Takéto zážitky jej však neboli nepríjemné.
„Ja to chápem. Ktovie, kedy by mali možnosť zase vidieť svojho vysnívaného hráča. Je pekné, ako si ich vážia,“ vraví.
Hoci už takmer deväť rokov žije v Južnej Amerike, na Slovensko nezanevrela.
„Chodíme sem každý rok. S deťmi cestujem vždy v júni na mesiac až mesiac a pol, aby sme si trochu predĺžili leto. Tu to máme vymenené. Počas zimy na Slovensku máme v Uruguaji leto,“ hovorí.
Okrem rodiny a priateľov si na Slovensku vždy vychutná aj domácu kuchyňu, ktorá jej veľmi chýba: „Strapačky, halušky, segedínsky guláš... Také dobré jedlo ako naše nie je podľa mňa nikde inde.“
Viac si môžete prečítať v článku na TVNOVINY.sk, ktorý nájdete nižšie:
Marek Hamšík vo svojej akadémii začal trénovať kategóriu do 15 rokov. Pozrite si archívnu reportáž z júla minulého roka: